DOBYTIE VINIANSKEHO HRADU
	[Ako sa točí videoturistika][Cesta hore][Na hrade][Pod hradom][Návod]

AKO SA TOČÍ VIDEOTURISTIKA

     Už názov niektorých turistických destinácií zjavne sľubuje skvelý zážitok. Ak sa Vám podarí nakumulovať dve takéto zastávky do jednej trasy, motivácia na dosiahnutie cieľa vzrastá. No a ak k výprave na viniansky hrad a kúpaniu vo vinnom jazere (čo samo o sebe evokuje vaňu šampanského) ešte hikerom sľúbite oslavu víťazstva vínom, ako to stojí na priamo na diplome, účasť máte zaručenú. Už len riadením osudu a šťasteny samotnej sa môže stať, že niektorí členovia výpravy deň pred tým absolvujú akciu iného charakteru, no tiež v podstate úzko spojenú s vínom a do tašky pribalia videokameru. Viac si vlastne nemôžete priať! Takto vzniká videoturstika.
  

späť

CESTA HORE

    Ale poporiadku. O 7:30 z Košíc vyrazil slnečný drak – žlté seicento sporting, aby o necelých 20 minút v Prešove vzdialenom 35 km doplnil posádku auta na počet 4: Andrejka, Táňa, Andrea a Filip. Z Prešova sme vyrazili o 8:30, pričom sme po ceste dokázali doplniť zásoby potravín v turistickej oddychovni zvanej TESCO a narýchlo sme vyhotovili diplomy pre každého z účastníkov. Robiť reklamu na automobilku FIAT nie je predmetom tohto príbehu, ale musím spomenúť, že sme pred Michalovcami štyria v malom seicente agresívne trúbili na  na opel trigru, aby uhla z ľavého pruhu a my sme mohli dokončiť predbiehanie, prosto zavadzala... Uznávam, že pretekárka stajne opel pravdepodobne nebola z najskúsenejších, no cesta bola rovná a stlačiť pedál plynu vie hocikto.
        V Michalovciach sme kontaktovali ostatného člena výpravy – Paľa a do jeho červenej krowky – toyoty corolly – sme preložili skorovytriezvetu časť výpravy. Po dvojprúdovke lemujúcej  zemplínsku šíravu to trvá asi 10 minút, kým dorazíte k odbočke do obce Vinné. Ak by ste sa predavačky v malom červenom stánku na priestranstve neďaleko kostola opýtali na cestu k hradu, tak Vás pošle popri svätostánku z pravej strany, mierne hore uličkou a na prvej odbočke doľava. Bola nedeľa, kostol a predkostolie bolo narvaté sviatočne oblečenými ľuďmi, ktorí si, ako je na dedinách zvykom, pozorne prezerali každého cudzinca vo svojom teritóriu. Nemohol som si vybrať vhodnejšiu chvíľu na to, aby som omylom stlačil trúbku práve míňajúc chrám Boží. Pán Boh ma strestal za agresivitu na ceste sem. Rozmýšľal som, či ma strestajú aj dedinčania, napríklad by mi mohli nakresliť niečo kľúčom na kapotu. Cesta za odbočkou sa plynule menila z asfaltky na poľnú ubúdaním kúskov polámaného pôvodného povrchu. Po prekročení mostíku je priestranstvo stvorené na parkovanie áut. Prirazili sme k trom poľským autám, vymenili si dzeň dobry i preložili sme si veci do toyoty. Počasie bolo dosť pochmúrne a tam sme sa jedno auto rozhodli nechať tuná. Pôvodný zámer bol skončiť trasu priamo u vinného jazera, ale takto sme mali istotu, že v prípade dažďa sa dostaneme rýchlo do nejakého auta a ak sa počasie umúdri, stále môžeme vinné jazero navštíviť.
        V toyote sme sa rýchlo vrátili na dvojprúdovku, aby sme z nej zišli hneď na najbližšej odbočke smerom späť k Michalovciam (po 400 metroch). Viedla do obce Trnava pri Laborci. Doporučujem auto odstaviť pri mestskom úrade, veľká biela budova po pravej strane, pred ktorou je malé štrkom trochu vysypané parkovisko.
Konečne sme vyrazili. Hlášky typu „Nikto tu behať nebude, my nemusíme byť triezve“ charakterizoval výstup. Cesta normálnym turistom trvá možno 45 minút. Nášmu štábu videoturistik TV to trvalo asi hodinu a pol. Cestou ponad červený kameňolom sme natočili jeden diel seriálu real survivor v anglickom jazyku. Treba vidieť.
 
  

späť

NA HRADE

       Hrad sme dobili bez strát. Vyliezli sme na miesto, čo bolo pôvodne hradnou vežou a rozložili tábor. Slnko sa rozjasnilo a my sme nakrútili dokument Zrúcaniny východného Slovenska.

     Zrúcanina hradu (325mnm) stojí na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov na severozápad od obce Vinné, ležiacej na severnom okraji Potiskej nížiny pri Zemplínskej Šírave. Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13.storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska.  Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.
        Prvú stavebnú etapu hradu tvorila výstavba plášťového opevnenia, ku ktorému neskôr pristavali v interiéri, ale aj exteriéri, ďalšie budovy. V prvej etape bola postavená veža a pravdepodobne trojpriestorový palác, ku ktorému sa prichádza z nádvoria. V roku 1335 obsahoval hrad dve veže, jeden palác, jednu starú bránu, kaplnku zasvätenú sv.Margite a dom. V opise z roku 1449 sa uvádza podobné zloženie hradu, veža mala pivnice a štyri podlažia a bola tu aj temnica a dva obytné domy. V poslednej etape hrad veľmi nerozšírili, pretože im to nedovolil terén a tak sa hradu zosilnilo opevnenie. Nepravidelný, takmer trojuholníkový pôdorys sledujúci terén vyznačujú zachované časti opevnenia, ktoré obklopovali pôvodné nádvorie. Vstup do areálu z východnej strany chránila hranolová veža, dnes sa prechádza popod jej zvyšky. Obytné budovy pristavané k východnému opevneniu majú čiastočne zachované renesančné klenby. Na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. V paláci sú stopy po krboch a nike, pod palácom zaklenuté pivničné priestory. Vo vonkajšom múre, ku ktorému pristavali aj hospodárske budoy je zachovaná výlevka. Hrad doteraz obklopuje sústava mohutných valov a zo strany od Michaloviec je zarastený len kríkmi - čo poukazuje na pôvodne holý hradný vrch, ktorý dnes volá po prerezaní a vyčistení areálu.

        Výhľad, ktorý tam na dobyvateľov čaká je naozaj krásny, keďže všade naokolo je rovina a našťastie aj slnko sa už umúdrilo a na chvíľku vyliezlo, aby nám presvetlilo kraj naokolo. No plán sa už nedal meniť, nakoľko auto sme odstavili tam, kde sme ho odstavili, čo sa mimochodom z hradu dalo pohľadom skontrolovať. A tak sa teda pri pochode dole odkloníme z trasy vedúcej k vinnému jazeru a pôjdeme do obce Vinné. 

späť

POD HRADOM

  Značenie je tam, no povedzme rafinované. V lese tesne pod hradom sme sa riadili prakticky intuíciou. Podotýkam, že les pôsobí celkom strašidelne. Všetci tvrdili, že cítia negatívnu energiu a preto sa pochytali a začali vyvolávať duchov – asi padlých bojovníkov. Súhlasil som, že nejaká energia tu pôsobila, ale pri pohľade na mumlajúci kruh mojich priateľov som nadobudol presvedčenie, že je to taká energia, čo utlmuje mozgovú činnosť, prípadne inak deformuje štandardné mozgové vlnenia.
     Na značenie si dajte pozor aj na mieste, kde je potok a akási chatka. Treba sa vydať pozdĺž malej debry prakticky do húšťavy. Neskôr však narazíte na značku a vyjdete na romantickú lúku. Tam sme sa rozptýlili pri ohrade s koňmi. Ženy sa snažili kŕmiť kone keksami, no keď už sa konečne nejaký z nich odhodlal prekonať strach a zobrať si keks, natrčená dlaň ucukla dozadu. Vlastne neviem, kto z nich sa bál viac. Medzi koňmi stálo aj jedno ďalšie stvorenie, malo uši ako somárik a inak vyzeralo ako žriebä. Napriek sporu, čo to stopercentne je doprevádzaného nadšenými ženskými výkrikmi, že je to milučké a zlatučké, sme nedospeli k jednoznačnému záveru. Myslím, že pravda bola niekde uprostred, niekde v teórii o krížení.
        Keď sme došli do Vinnného, zobral som Paľa seicentom do Trnavy po jeho corollu a vrátili sme sa späť. Nežnejšia časť výpravy medzitým rozhodla, že sa ideme kúpať do Vinného jazera. Keď sme odparkovali pri vodnej ploche, my chlapi sme si to rozmysleli, nakoľko voda rozhodne nebola najteplejšia. Mysleli si, že sme to ľutovali, ale opak bol pravdou. Mať možnosť natáčať tri kočky v plavkách je v prípade studenej vody prinajmenšom rovnako zábavné, ako byť s nimi v jednom jazere. Navyše, keď v skutočnosti nie je plné vína. Len sme sa báli, aby nám tam niekto jednu nenatiahol skôr, ako stihneme vysvetliť, že točíme „naše“ ženy. Napokon, zábery sú súčasťou videa.

späť

NÁVOD

        Ak sa teda rozhodnete točiť videoturistiku, potrebujete na to okrem kamery odvážnych účinkujúcich, dobrý cieľ výpravy a niekoho ochotného postrihať zábery tak, aby sa k nim ešte mal niekto chuť vrátiť, t.j. vtipne a krátkol. Už len poznamenám, že víno dodáva odvahu aj hercom začiatočníkom a možnosti pinnacle studia strihačom amatérom. Nakoniec sa dá vyrobiť nádherná videospomienka, ktorá Vám zavše priblíži ako skvele tam bolo ... a čo na tom, že v skutočnosti to nebolo až také ideálne! ;)
 
 

        Z videa existuje kópia v DV kvalite na páske Digital 8, verzia DivX (cca 570 MB) bez a s anglickými titulkami a Mpeg verzia. Môžete si stiahnuť prebal na CD. Ak má niekto z členov záujem o hociktorú z týchto verzií, ozvite sa Filipovi - hoci emailom: klicka@szm.sk. 

späť