PRVÁ POMOC (MEDIKA)
[všeobecne] [organizácia PP] [úpal/úžeh] [šok] [5T] [dýchanie z úst do úst] [bezvedomie] [transport]

VŠEOBECNE

    Všeobecne musí byť prvá pomoc taká, aby to nebola pomoc posledná ;). Ale vážne, tento surfer´s digest by mal poslúžiť ako rýchly návod, ako z prúseru na túre von. Stránka je členená podľa úrazov alebo psotuhnutí, hovorí čosi o organizácii prvej pomoci a tiež sa osobitne venuje niektorým dôležitým krokom pri prvej pomoci ako je stabilizácia, či transport.
  

ORGANIZÁCIA PRVEJ POMOCI

    Základná postupnosť krokov pri organizácii prvej pomoci (všeobecne)
 


    Ak dôjde k zraneniu v horách, kde sme vzdialení od civilizácie, nemôžeme samozrejme očakávať, že sa záchrana dostaví v krátkej dobe. Najdôležitejšie úkony, ktoré je nutné previesť pri úraze:
 

    V horách je treba počítať s tým, že pomoc sa nedostaví ihneď, preto musíme v kritickej situácii poskytnúť pomoc sami a zároveň zraneného umiestniť na bezpečnom mieste, alebo ho aspoň zaistiť, aby neutrpel ďalšie zranenia, a ukľudniť ho. U zraneného musí zostať jedna osoba s dostatkom zdravotníckeho materiálu, s jedlom, pitím, baterkou a rezervnými odevmi. Po zaistení zraneného si musíme riadne rozvážiť, či možno pokračovať v plánovanej trase, alebo je treba zmeniť aspoň smer cesty, prípadne sa vrátiť späť.

    Podľa počtu účastníkov v skupine vyšleme pokiaľ možno dvoch skúsených pre pomoc. Musíme podať presnú správu, koľko je osôb zranených, ktoré časti tela sú poranené, miesto, kde sa postihnutý nachádza, hodinu, kedy došlo k úrazu, počet osôb, ktoré u zraneného zostali, a či bol začatý transport, v tom prípade jeho trasu a hodinu zahájenia. Ak nemôžeme nikoho vyslať pre pomoc, môžeme ju zaistiť signálom zvukovým alebo optickým. Ten opakujeme šesťkrát za minútu a potom vždy minútu odpočívame. Naopak ak zachytíme signál volajúci o pomoc, odpovieme obdobným signálom, ale len trikrát za minútu, opäť s minútovou prestávkou.

    Pokiaľ dôjde ku zraneniu v schodnom teréne, kde nie je potrebné istiť lanom, môžeme potom, čo sme zranenému poskytli prvú pomoc a zaistili ho proti chladu i nepriazni počasia, pristúpiť podľa svojich síl k transportu. Pri komplikovaných zraneniach, zvlášť ak je podozrenie na poranenie chrbtice, radšej vyčkáme odbornú pomoc; viz. transport
 
  

ÚPAL/ÚŽEH

    Úpal je prudké zvýšenie telesnej teploty ohrozujúce život, zpôsobené zlyhaním tepelnej regulácie organizmu. Ak je príčinou dlhotrvajúce oslnenie sa, hovorí sa o úžehu. Postihnutý je obvykle zmätený a môže byť aj v bezvedomí. Vždy volajte záchrannú službu.
 

Prvá pomoc:

 
ŠOK A ŠOKOVÉ STAVY

    Stav ohrozenia života, ktorý se vyvíja ako odozva organizmu na náhle vzniknutý podnet (veľká ztráta krvi, rozsiahla popálenina, ťažký úraz, alergie, silná bolesť, psychický stres apod.) - podstatou je zlyhanie krevného obehu v tkanivách životne dôležitých orgánov. Šok sprevádza často úrazy v horách. Ide o veľmi nebezpečný stav, ktorý môže viesť až k smrti, i keď poranenie samé o sebe nie je smrteľné. Jednanie záchrancov by malo byť vždy kľudné a rozvážne; postihnutý musí mať dojem, že už je všetko v poriadku, že je o neho dobre postarané (vzniknuté problémy riešime mimo jeho dosluch).
 

Nejčastejšie príznaky:
 

Protišoková opatření:
 
 
  
PRAVIDLO 5T

 
ticho – pracujeme bez zmätku a hluku, kľudne a účelne
teplo – postihnutého zabalíme, aby nedošlo k tepelným stratám
tekutiny – väčšinou podávame postihnutému dostatok nápojov, nie však pri podozrení na vnútrohrudné a vnútrobrušné zranenia a pri bezvedomí
tíšenie – zásady rovnaké ako pri podávní tekutín
transport – býva v horských podmienkach obtiažnejší a často je nutné použiť rôznych improvizovaných prostriedkov. Transport však cez všetky potiaže uskutočňujeme čo najrýchlejšie, aby sme nepredlžovali bolesti zraneného a neprehlbovali jeho šok. Vo všetkých prípadoch volíme čo najvýhodnejšiu polohu, pre postihnutého najšetrnejšiu (u zlomenín dolných končatín hlavou dolu). viz. transport
 
DÝCHANIE Z ÚST DO ÚST

 
POMOC PRI BEZVEDOMÍ

 

    Ranenému vyčistiť ústnu dutinu, uvolniť šatstvo v oblasti hrudníka a krku. Ak po zaklonení hlavy a uvolnení dýchacích ciest nezačne postihnutý dýchať, treba okamžite začať s umelým dýchaním z úst do úst. Ak je dusenie zapríčinené otvoreným poranením hrudníka, treba ranu na hrudníku vzduchotesne uzavrieť' priložením sterilnej gázy, prekryť' igelitovým rúškom a prelepiť' širokým leukoplastom. Ak po uvoľnení dýchacích ciest začne postihnutý dýchať' uložíme ho do stabilizovanej polohy. 

 
TRANSPORT RANENÉHO

    Prakticky každé vážnejšie poranenie si vyžaduje prevoz a to najlepšie v ležiacej polohe. Preto, ak nie je vozidlo rýchlej pomoci, lepšie je transport zabezpečiť nákladým autom. Improvizovaný prenos by mohol zrenenému ešte viac ublížiť. Improvizované nosítka zhotovíme buď pomocou dvoch vetroviek a dvoch tyčí, alebo pomocou lana, prípadne v kombinácii lana s vetrovkou. Zraneného podložíme rezervným odevom alebo spacím vakom a k nosítkam ho pripútame. Hlavu pripevníme šatkou. Posuny na nosítkach by totiž spôsobovali bolesť, v prípade väčších nerovností by zranený mohol i vypadnúť.

    Lanové nosítka môže niesť 6-8 osôb; čím viac ľudí ich nesie, tím menší je prehyb v strede. Krajní nosiči môžu záťaž niesť pomocou veľkých slučiek na ramenách.

    Keď musí zraneného znášať jedna osoba, ide to previesť pomocou lana, ktoré stočíme do slučiek o priemere cca 60 cm, na jednom mieste ich zviažeme a rozdelíme na polovicu. Zranenému navlečieme slučky na nohy, záchranca si navlečie hornú časť slučiek na ramená. Zranený sa musí pridržiavať zachráncu sám, alebo je treba dať zranenému pod ramená slučku a priťahovať vpred. Môžeme tiež použiť namiesto lana pevný prázdny batoh; po stranách ho rozpárame, aby tadiaľ ranený mohol prestrčiť nohy. Pozor na pevnosť nosných remeňov!

    Veľmi komplikované prípady môžu nastať v strmom teréne, keď dôjde k pádu a visu na lane. Keď nemá postihnutý oporu pre nohy, ani ho nejde spustiť na vhodnejšie miesto, nastáva akútne nebezpečie ochrnutia horných končatín. V takom prípade použijeme k záchrane tenkú slučku, dlhú cca 1,5 m, ktorú si postihnutý uviaže prusíkovým uzlom na istiacom lane nad prsným úväzkom, prestrčí ju pod úväzok a stúpi jednou nohou do nej. Tým odľahčí prsný úväzok a môže uviazať druhú slučku na istiacom lane, cca o 25 cm vyššie, pre druhú nôh. Postupným posúvaním Prusíkových uzlov po istiacom lane hore a striedavým zaťažovaním slučiek stúpa postihnutý hore k miestu, kde sa môže postaviť a pokračovať v pohybe.

    Týmto spôsobom si môžeme pomôcť aj pri páde do ľadovcovej trhliny, postihnutý však musí byť schopný popísanej činnosti. V ľadovcovom teréne je veľmi dobré mať preventívne na lane naviazanú tenkú slučku, podsunutú po úväzkom a zasunutú v kapse už pri naväzovaní na lano. Ak máme k dispozícii ďalšie lano, vytvoríme dva strmene, spustíme ich k postihnutému, ten si ich prevlečie pod prsný úväzok, stúpi do nich a my ho potom pozvoľna vyťahujeme hore striedavým ťahom. Pri zachytení padajúceho nastáva obtiažna situácia i pre istiaceho, lebo na ňom spočíva veľká váha. Preto je pri istení veľmi dôležité, aby zaťaženie lana bolo rozložené na viac miest (rôzne výstupky, trhliny a pod.). Istiaci musí preniesť záťaž na nejaký pevný bod. Väčšinou to ide previesť pomocou slučky rovnako pevnej ako je lano; slučku pripevníme jednou rukou na istiace lano francúzskym Prusíkovým uzlom a karabinou pripneme k istiacemu bodu.
  

 
 

www.utsm.szm.sk