KLIEŠTE
[zhrnutie] [výskyt] [ochrana] [kliešť obyčajný] [prenášané choroby]

ZHRNUTIE

    Základné zásady pre ochranu pred kliešťami:

 
VÝSKYT

  Kliešte sa udržujú vo vrstve zelene cca 0,5 – 1 m nad zemou, kde nachádzajú potrebnú vlhkosť. Vyskytujú sa vo vhodných biotopoch, najmä v zmiešaných a listnatých lesoch a v terénoch s krovinami. Vyskytujú sa aj v mestských parkoch. Najčastejšie ich nájdeme v nižších polohách, ale ich výskyt bol zaznamenaný aj v nadmorskej výške 700 – 800 m n.m.
    Najväčšia aktivita kliešťov je v teplom období roku – na jar a v lete. To zahrňuje obdobie od apríla do polovice októbra. Krivka výskytu má väčšinou dva vrcholy – jarný (jún) a jesenný (september).
    Na mape nájdete farebne vyznačené lokality výskytu kliešťov prenášajúcich kliešťovú encefalitídu na území Slovenskej republiky. V ČR medzi známe ohniská kliešťovej encefalitídy patria povodie Sázavy, Vltavy, Berounky a Dyje. Pôvodci nákazy však nájdení aj na zelených plochách velkomiest, obzvlášť na periferii.
  

OCHRANA

    Proti kliešťovej encefalitíde existuje očkovanie, ktoré je účinné, avšak najlepšou ochranou je prevencia, t.j. používanie repelentných prostriedkov (napr. repelentná indulona, OFF!) a dodržiavanie vhodnej frekvencie aplikovania repelentu na pokožku a vyhýbanie sa rizikovým miestam – aspoň tým, že si tam neurobíme prestávku s posedávaním v tráve. Okrem repelentov existujú aj kozmetické insekticidy (napr. Diffusil), ktoré kliešťov nie len odpudzujú ale aj zabíjajú – sú teda účinnejšie – sú určené na pokožku, alebo môžu byť použité aj na oblečenie – nohavice, obuv. Je možné tiež impregnovať pracovný odev prípravkom Peripel -55, ktorý už má aj dlhodobý účinom. Pri pobytu v lokalitách, kde je vyšší výskyt kliešťov sa môžeme chrániť aj v hodným oblečením – svetlý odev s dlhými rukávmi a dlhými nohavicami, ktoré sú zastrčené najlepšie od vysokej obuvi alebo aspoň ponožiek. Taktiež je dôležité vytrepať odev a prezrieť telo po návrate z prírody. Osobitnou kapitolou je odstránenie už prisatého kliešťa.
        Ak na tele nájdeme prisatého kliešťa, nemusí to byť príčinou paniky. Musíme sa však rozhodnúť pre jednu z metód vytiahnutia kliešťa. Prvá z nich radí, aby sme pri manipulácii s kliešťom miesto dezinfikovali napr. Jodisolom alebo Jodonalom B. Doporučuje tiež kvapnúť na kliešťa olej, pretrieť ho masťou alebo mydlom. Potom je nutné kliešťa chytiť do pinzety a kývavými pohybmi ho uvolniť z pokožky. Kliešťa nie je vhodné stláčať a uchopiť ho holou rukou – postriekaním kože či spojivky jeho črevným obsahom by mohlo dôjsť k nákaze človeka. Druhú metódu vyznával zakladateľ českej parizotológie – svetoznámy univerzitný profesor O. Jírovec – jednoducho kliešťa odtrhol a nestaral sa o to, či v smeru alebo proti smeru hodinových ručičiek. Ak Vám ostal sosáčik v koži, nikdy vraj nedošlo k nejakému zápalu.Každopádne po vybratí kliešťa je dobré miesto dezinfikovať. Včasné odstránenie kliešťa môže znížiť infekčnú dávku a tým aj riziko nákazy. Ak sa ocitnene u doktora s nejakým zápalovým ochorením, je dobré ho upozorniť na predošlý nález kliešťa na svojom tele. 

KLIEŠŤ OBYČAJNÝ

    Vo vývoji kliešťov sa vyskytujú 4 štádiá: z vajíčiek sa liahnu sivožlté larvy veľké asi 0,8 mm, ktoré ako jediné vývojové štádium majú 6 nôh. Po nasatí krvi sa larva zmení na nymfu, ktorá je osemnohá, nenasatá meria asi 1,2 mm, má tmavší chrbtový štítok. Po druhom nasatí krvi sa mení v imago, t.j. v dospelého jedinca úplne vyvinutého a pohlavne dospelého. Jednotlivé vývojové štádia kliešťa sa živia krvou suchozemských obratlovcov – plazov,vtákov a cicavcov. Larvy spravidla napádajú drobné hlodace, nymfy často ježkov, veveričky, vtákov zbierajúcich potravu na zemi. Dospelí jedinci sajú krv hlavne na väčšej lovnej zveri, pasených domácich zvieratách, psoch, mačkách a pod. Na človeku môžeme zaznamenať všetky štádiá.
        Vývojové štádia majú na „hlavičke“ bodavý orgán – hypostom. Hypostom pôsobí v koži hostiteľa ako harpuna vybavená početnými nazad obrátenými zúbkami. V koži pevne drží, lebo samičky sajú krv hostiteľa nepretržite po dobu 6 – 14ich dní a pri tom zväčšujú svoj objem až 200krát. Necelý pol centimetra dlhá a úplne plochá samica dosiahne veľkosť veľkosť hrachu a kladie až päť tisíc vajíčok. Samček saje krv minimálne, ale nedospelé štádiá pomerne dlho 3 – 6 dní. Kliešť do rany vylučuje sliny obsahujúce látky proti zrážaniu krvi aj látky znecitlivujúce mesto prisatia  aby tak oklamali organizmus hostiteľa. Sliny môžu obsahovať pôvodcu nákazy, preto dĺžka prisátia kliešťa úmerne zvyšuje pravdepodobnosť prenosu nákazy.
        Za určitých prírodných podmienok môžu vznikať v oblasti výskytu tzv. prírodné ohniská nákazy, kedy pôvodca nákazy (virus, baktéria) je prisatím kliešťa prenášaný a šírený medzi zvieratami, príp. prenesený na človeka. Okrem toho kliešť môže byť aj rezervoárom nákazy – napr. vírus kliešťovej encefalitídy sa v kliešťovi udržuje po celú dobu jeho vývoja a niekedy prechádza aj na ďalšiu generáciu kliešťat. 

PRENÁŠANÉ CHOROBY

    Kliešte na území našeho štátu môžu prenášať a šíriť závažné infekčné ochorenia, najmä kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.
 

        Kliešťová encefalitída

        Stredoeuróska kliešťová encefalitída nepatrí medzi ochorenia s vysokým výskytom a jej význam je podmienený skôr klinickou závažnosťou. Kedysi mala vysokú úmrtnosť a ešte stále existuje riziko reziduálnych následkov po prežití ochorenia vo forme rôznych neurologických porúch, vrátane pretrvávajúcich paréz. Prvé príznaky ochorenia sa objavujú asi po 7 dňoch po prisatí infikovaného kliešťa a môžu prebehnúť iba ako chripkové ochorenie. U niektorých osôb po 2 – 4 týždňoch nastupuje druhá fáza ochorenia charakterizovaná prudkými bolesťami hlavy, obluzenosťou a dezorientáciou, vysokými horúčkami a aj bezvedomím. V tomto období môže dôjsť aj k trvalému poškodeniu nerového systému. Ochorenie je v mnohých prípadoch nasledované dlhou rekonvalescenciou, ktorá pacientov vyradzuje z práce na dobu najmenej 2och mesiacov.Proti kliešťovej encefalitíde existuje očkovanie, ktoré je účinné.
 

        Lymská borelióza

        Původcem lymskej boreliózy je malý mikrob – spirochéta. Najvyššia frekvencia ochorenia je vo vekovej skupine 45 – 54 rokov, ženy sú postihnuté častejšie ako muži (1:1,6). Choroba môže prebiehať ako latentná infekcia (zvýšené hladiny protilátok bez klinických prejavov). Protilátky sa vyskytujú v našej populácii asi u 20 – 40% zdravých obyvateľov.

        Fázy:
        Včasná forma – inkubačná doba 7 – 10 dní – typickým príznakom je pomaly sa šíriaca červená škvrna, zvaná erythema migrans (EM), ktorá sa objaví v meiste prisátia kliešťa. ˇkvrna sa kruhovite zväčšuje a má väčšinou ohraničený lem s výbledom uprostred. Škvrna je obvykle väčšia než 5 cm, môže sa vytvoriť behom niekoľkých dní po prisatí kliešťa, ale tiež až za niekoľko týždňov. Tento príznak sa objavuje asi u 70 – 80 % pacientov. Ďalším príznakom môže byť horečka, trasenie, bolesti vo svaloch, únava – pripomína príznaky chrípky. U detí, menej často u dospelých sa niekedy nájde na koži ušného laloku, nosu, na prsnej bradavke alebo na penise po prisatí kliešťa modročervený uzlík 1 – 5cm veľký, ktorý môže byť sprevádzaný zdurením prílušných miestnych uzlín. Niekedy sa objaví aj za niekoľko týždňov až mesiacov.
        Diseminovaná (roztrúsená) včasná forma – 20 – 65 dní. Po niekoľkých týždňoch, väčšinou však nie dlhšie než za 3 mesiace sa môžu vzskytnúť rôzne prejavy postihnutia nervového, kĺbového a kardiovaskulárneho systému. Nervové príznaky zahrnujú bilesť hlavy, stuhnutie šije, poruchy citlivosti a hybnosti , obrny a to najmä lícneho nervu, bolesti v chrbte aj v končatinách. Postihnutie kĺbov – lymská artritída – sa prejavuje bolesťami, ktoré sa sťahujú a trvajú krátku dobu. Ataky sa opakujú. Ďalej sem patria zápaly šliach, kĺbových puzdier a svalov. Srdcové poiaže sa môžu prejaviť dušnosťou a pripomínať infarkt myokardu. Očné prejavy sú veľmi rôznorodé, môžu sa objaviť vo všetkých fázach ochorenia. Zápal spojiviek je najbežnejším prejavom.
        Neskoršia štádium – 6 – 12 mesiacov ale aj niekoľko rokov. Má chronický priebeh a objavuje sa za viac ako 6 – 12 mesiacov. Prejavuje sa predovšetkým postihnutím kĺbov, kože a nervového systému. Základom liečby sú antibiotiká. Aby bolo znížené riziko prechodu choroby do neskoršieho – chronického štádia, mala by byť liečba zahájená čo najskôr. 

www.utsm.szm.sk